Klasicistický kaštieľ v obci dal okolo roku 1830 postaviť Károly Zámory vedľa kalvínskeho kostola. Na prelome 19. a 20. storočia zdedil budovu barón Géza Fejérváry, do ktorého rodiny sa priženil barón Gyula Malcomes. Ten v roku 1935 dedil Fejérváryovský veľkostatok. Po roku 1945 kaštieľ začas slúžil bytovým účelom, neskôr tu malo sídlo miestne ŠM. V roku 1980 bola budova nešťastne obnovená (fasády boli zbavené architektonických detailov) a pred rokom 1990 bol kaštieľ opustený a prázdny je dodnes. Budova je v zlom stavebnom stave a jej osud je dodnes nejasý. V roku 2002 bola zrekonštruovaná a k nej pristavaná aj novostavba. Dnes slúži ako bytový dom. Je to neskoroklasicistická dvojpodlažná stavba na obdĺznikovom pôdoryse s plytkými rizalitmi na nároziach, ktoré pôvodne mali rustiku, podobne ako aj ostatné nározia kaštieľa.
V roku 1927 kúpil tu majetok Marcell Goldschmied a na začiatku chotára bývalej obce Malé Kosihy si dal ešte v tomto roku postaviť moderný poschodový kaštieľ na spôsob alpských víl. V roku 1944 bol majiteľ s manželkou nyilasmi odvlečený do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili. Po roku 1945 bola budova opravená pre účely MNV (dnes obecný úrad) a bytu vedúceho, neskôr posty. Kaštieľ je moderná poschodová budova na štvorcovom pôdoryse bez náročnejších architektonických detailov.
V osade Arcibiskupský Lél si dal v blízkosti rímskokatolíckeho kostola na konci 19. storočia postaviť neoklasicistickú kúriu Béla Zámory, ktorú po roku 1915 kúpil veľkostatkár Emil Friedländer. Tí z obavy pred represáliami nyilasovcov opustili Arcibiskupský Lél
V Podunajskom múzeu v Komárne sa nachádza mramorová pamätná tabuľa pôvodne osadená na dunajskej strane hrádze. Bola vyrobená v roku 1856 z vďaky za vedenie prác regulácie vôd Žitného ostrova predsedom grófom Jánosom Waldsteinom a cisárskokráľovským župným inžinierom Jánosom Ambrózom. V základnej škole je pamätná tabuľa v maďarskom a slovenskom jazyku z roku 1929 osadená z vďaky za postavenie školy obcou Veľké Kosihy z iniciatívy notára Vince Vörössa na pozemku. darovanom Marcellom Goldschmiedom podnikateľmi Haasom a Mádym. Tabuľa sa nachádza v chodbe školy.
Zaujímavou stavbou je stará prečerpávacia stanica, pôvodne len stavisko vstavané do dunajskej hrádze, súčasť odvodňovacieho systému Žitného ostrova, postavené roku 1856. V roku 1913 bola postavená menšia prízemná budova parnej prečerpávacej stanice, ktorá od roku 1965 je nefunkčná. Strojné zariadenie typicky továrenskej budovy sa nezachovalo.
Stavba starého obecného úradu bola postavená v roku 1890, ale po požiari v roku 1911 bola prestavaná a zväčšená. V budove bol zriadený aj byt notára. Pôvodne to bola prízemná stavba na pôdoryse s tvarom nepravidelného U. Po roku 1945 bola v budove umiestnená pošta, potom obchod a domácimi potrebami a dnes je v nej cukráreň. Stavba po viacerých prestavbách a úpravách stratila svoj pôvodný vzhľad.
Budova starej požiarnej zbrojnice v Malých Kosihách bola postavená v roku 1928 a zbúraná v roku 1976. Stavba požiarnej zbrojnice vo Veľkých Kosihách bola postavená v roku 1937, prízemná jednoduchá stavba sa v obci zachovala dodnes.
Výraznou stavbou je budova bývalých kasární pohraničníkov (finánckaszarnya) postavená v rokoch 1926 – 1927.
Je to poschodová funkcionalistická obdĺžniková stavba s dvojosovými nároznými rizalitmi. V budove je dnes umiestnené zdravotné stredisko, materská škola, kaderníctvo a oprava obuvi. Do chotára obce patrí aj budova železničnej stanice Okoličná na Ostrove postavená v roku 1896 na trati Komárno – Dunajská Streda, ktorá bola verejnosti slávnostne odovzdaná 17. novembra 1896. Typická malá prízemná obdĺžniková staničná budova sa zachovala dodnes takmer v pôvodnom stave. Po roku 1945 táto trať zanikla.
Aj v osade Arcibiskupský Lél stáli zaujímavé stavby. Boli to dva zemianske domy Ratkovszkych postavené v priebehu 19. storočia. Budova bližšie ku kostolu bol dom Sándora R., pôvodne notariát a sídlo slúžneho. V jednej miestnosti boli vo výške cca 1 m kruhy na vyväzovanie odsúdených. Prízemná budova s pôdorysom tvaru L mala okná na dvorovom prieceli a kuchyňu zaklenutú pruskou klenbou. Druhý dom vlastníctvom Gyulu R., bola prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L so štvorosovou hlavnou fasádou. Na osade bol obchod so zmiešaným tovarom (füszerbolt) patriaci rodine Ehrentálovej na začiatku 20. storočia, Regina E., známejšia pod umeleckým menom Reneé Erdös. Po odsťahovaní sa do Györu sa začala venovať písaniu romantických ženských románov.
Pôvodnú zástavou obce reprezentovali trojpriestorové ľudové domy z nepálených tehál, obielené, pod sedlovými strechami krytými trstinou. Domy z 1. polovice 20. storočia boli stavané z pálených tehál, nadväzujúce na pôvodné dispozície a mali už tvrdú krytinu. Takmer všetky staré domy obce zničila povodeň v roku 1965. Vo dvoroch viacerých domov sa zachovali samostatné stavby latkových šop, maštalí, letných kuchýň a aj občas vahadlové studne.
